Prebudil som sa. Chvíľu som ešte ležal v posteli a nič nerobil. Keď som sa konečne vyhrabal z postele, prebehol cez kúpeľnu a kuchyňu, zazvonil mi mobil. Vcelku zvláštny telefonát, hovorím si. Volal mi človek, o ktorom som si myslel....vlastne presne neviem čo som si o ňom myslel. Každopádne som vôbec nečakal, že v telefóne budem počuť jeho hlas. Povedzme, že sa volá Hugo. Tento Hugo mi zavolal s prosbou, či mu neviem pomôcť. Výraz ,,pomôcť,, znamená u nás iba jednu vec, a tou je známa to trávnata bylina ilegálneho charakteru ( u nás ). Musel som ho ale sklamať, kedže sa v týchto vodách už dáky ten čas veľmi neangažujem. S trochu smutným hlasom ma aspoň poprosil, či by sme sa nemohli stretnúť. Vravím si, prečo nie, veď aj tak nemám čo robiť kedže som dlhodobo na PN. Obliekol som sa, zbalil potrebné veci, pod nimi cháp mobil, cigy, peňaženku a oheň. Moja klasická výbava. Oblečený a vybavený som vybehol z nášho paneláku a všimol som si zvláštnu vec. Na celej ulici nikto nebol. Prevkapilo ma to, lebo bol pekný teplý deň, takže som čakal minimálne mamičky s ich ratolesťami. No nič, idem teda za Hugom. Bývam na dosť veľkom sídlisku, takže pohyb po ňom zaberie trocha času. Keď už som kráčal asi 15 minút, prišlo mi už fakt dosť čudné, že som ešte nikoho nestretol. Vytiahnem mobil, že idem zavolať Hugovi, a v tom sa to stalo. Za sebou som začul akýsi pohyb, ale skôr ako som sa stihol otočiť, pocítil som na temene hlavy tupý predmet ktorý tam pristál za využitia dosť veľkej sily. Upadol som do bezvedomia................